PRIEKOPNÍCKY DUCH

Niektoré formy umenia sú také jedinečné, že nielen prežívajú počas storočí, ale skutočne prekvitajú.

Komplikovaná metóda ozdobného brúsenia skla Edo Kriko je toho skvelým príkladom. Majstri, ktorí sa stále venujú tomuto 200 rokov starému remeslu, sú hrdí na to, že udržiavajú pri živote tieto bohaté a cenené tradície. Pritom však ostávajú modernými výrobcami, ktorí dbajú na to, aby vo svojej práci neboli obmedzovaní striktným dodržiavaním tradičných postupov.

„Tradícia je skutočne široký pojem s mnohými rôznymi interpretáciami,“ vysvetľuje Joširo Kobajaši, jeden z remeselníkov Edo Kiriko tretej generácie. „Nie je to niečo, čo sa dá niekomu vnútiť, ani niečo, čo si ľudia nesú na svojich chrbtoch, [ale] niečo, čo – ako som presvedčený – sa zrodí z každodennej ľudskej činnosti a vytvára sa prirodzene opakovaním určitého zvyku… niečo, čo všetko spája.“

V umení Edo Kiriko má zásadný význam precízne opakovanie; roky praxe a tréningu sú nevyhnutnou súčasťou prípravy každého záujemcu o toto remeslo. Joširo Kobajaši sa, ako mnohí z jeho kolegov, začal tomuto remeslu učiť v citlivom veku 13 rokov, keď začal pomáhať svojmu otcovi v jeho dielni.

„[Vtedy] sme stále sledovali starých majstrov a učili sa pozorovaním ich práce… boli sme pripravení cvičiť aj 10 hodín denne,“ hovorí Joširo Kobajaši. „Bola to skutočne vyčerpávajúca práca.“

Usilovne pracoval na zdokonaľovaní svojej zručnosti a priznáva, že sa necítil ako skutočný odborník, až kým sa mu vo veku 33 rokov nedostalo uznania od kolegov v podobe špeciálneho ocenenia. Vyučiť sa v tomto odbore je skutočne náročné v každom ohľade, ale roky tréningu sú pri tejto forme sklárskej výroby naozaj nevyhnutné. Toto remeslo, ktoré vzniklo v tokijskej oblasti na konci obdobia Edo, si vyžaduje mimoriadnu precíznosť a perfekcionizmus, v súlade s japonskou kultúrou, pre ktorú je charakteristický dôraz na detail.

Pre Jošira Kobajašiho má zložitosť jeho práce rozhodujúci význam z hľadiska kvality výsledného produktu a má tiež zásadný vplyv na hlboký pocit uspokojenia a radosti, ktorý mu dáva jeho remeslo.

„Som si istý, že táto filozofia má dopad obzvlášť na prácu remeselníka,“ hovorí. „Tie najmenšie a najkomplikovanejšie detaily majú veľký význam. Preto pristupujeme s veľkou pozornosťou ku všetkému, čo robíme. Je to o osobnom pocite uspokojenia, ktorý remeselníkovi poskytuje jeho práca.“

Hoci Joširo Kobajaši remeslo Edo Kiriko, ktoré mu za všetky tie roky prinieslo nesmierne veľa radosti, naozaj miluje, svojho syna nenútil, aby šiel v jeho šľapajach, ale skôr ho povzbudzoval, aby skúsil nájsť aj iné kariérne možnosti.

Volanie rodinnej tradície a histórie však bolo prisilné a jeho syn Johei začal pracovať v rodinnej firme. Priniesol moderný pohľad na vec, ale súčasne nadviazal na cenné tradície, ktoré sú výsledkom pedantnej práce predchádzajúcich generácií.

„Môcť robiť niečo, čo máte radi, a zároveň vás to uživí, je úžasné,“ hovorí Joširo Kobajaši. „Som rád, že som si vybral túto prácu.“